sila jednoduchosti

Kedy si sa rozhodol, že obor klenotníctva nebude na koniec tvojou disciplínou?

Bolo to po piatich rokoch, kedy som sa mu venoval a zároveň ho študoval v nemeckom Pforzheimu. Vedľa našej klenotníckej školy bol obor produktového dizajnu. Ich výstavy som miloval! Pracovali s rôznymi programami, celkovo bolo štúdium technickejšie, a to ma lákalo. Čím viac som tento svet objavoval, tým viac som bol presvedčený, že to musím skúsiť.

Takže ťa motivovalo aj najbližšie okolie, alebo napríklad známe objekty, ikony dizajnu?

Pamätám sa, že ešte počas štúdia v Nemecku som sa zamiloval do stoličky Panton od Vitry. Raz týždenne tam môžu ľudia doniesť na ulicu všetko, čoho sa chcú doma zbaviť. Človek tak často objavil doslova poklady. Pre mňa ním bola biela stolička Panton. Kúsok, ktorý som vtedy našiel bol síce rozbitý, no začala s ním moja láska k dizajnu, najmä stoličkám.

A máš ju doma?

Áno, chvíľu na to som si ju kúpil. Ďalším kúskom bol odšťavovač na citróny od Philippa Starcka.

Myslíš, že práve táto dizajnová klasika ovplyvnila tvoj vizuálne jednoduchý rukopis?

Myslím, že ma ovplyvnilo hlavne remeslo a samotná výroba prototypov. Pokiaľ chcete niečo vyrobiť vlastnou silou a rukami, nemôže to byť príliš náročné. Táto myšlienka je potom kľúčová pre uchovanie čistého, jednoduchého dizajnu. V počítačových programoch sa vždy podarí navrhnúť krásne detaily, je však obťažné ich následne zrealizovať. Zvlášť v prípadoch, kedy chcete, aby bol váš produkt úspešný vo výrobe. Je nutné zvažovať aj ďalšie faktory, ako je skutočná výroba, cena atď.

Bol, alebo nebol Merano tvoj najnáročnejší prototyp?

Bol jedným z najľahších. Tým najnáročnejším bola pravdepodobne moja diplomová práca, tiež drevená stolička. Celú som ju vytvoril v programe na počítači a už pri návrhu som počítal s tým, že bude potrebné pri výrobe využívať CNC technológie. Na záver som si však uvedomil, že drevo je prírodný materiál, ktorý nenasleduje žiadne pravidlá. Za monitorom počítača sa zdá všetko možné, ale realita je odlišná. Toto úsilie ma priviedlo k uvedomeniu dôležitej role jednoduchosti v celom procese. A tak vzniklo Merano.

Aká bola jeho cesta do portfólia TONu?

Prezentoval som ho na veľtrhu IMM, v sekcií pre malých dizajnérov. Vtedajší art director Tom Kelley a hlavne technický a generálny riaditeľ TONu z neho boli nadšení. Verím, že tomu pomohol práve prototyp, na ktorom si dokázali predstaviť reálne výrobné kroky a všetky detaily.

Existuje tvoj produkt, ktorý sa vyrába, alebo si ho prezentoval, no neurobil si k nemu prototyp?

Neexistuje.

Koľko si ich teda vyrobil?

Do tohto momentu približne 50. Ale všetky u seba už nemám, kvôli nedostatku skladovacieho priestoru. Nikdy by som za žiadnou firmou nešiel bez dokonalého prototypu. Keď to nejde z reálneho materiálu, napríklad z plastu si človek prototyp dopredu nevyrobí, tak ho vyrobím aspoň z kartónu. Taký prototyp sa dá urobiť za deň, deň a pol – a dopredu tak odhalíte množstvo chýb, ktoré by skôr či neskôr musela firma riešiť.

Zastávajú tento prístup všetci dizajnéri?

Myslím, že tí dobrí si prototypy tiež pripravujú sami. Hlavne, ak sa rozprávame o nábytku. Na konci štúdia som si uvedomil, že mám okolo seba v ročníku množstvo skvelých dizajnérov, ale väčšina z nich iba tlačila 3D prototypy, dokonale ovládali 3D programy. Čo im chýbalo, bola znalosť materiálu. Tým, že s ním reálne pracujete, zistíte, ako sa správa, a to vám môže pomôcť dokončiť produkt čo najlepšie.

A s ktorým materiálom pracuješ najčastejšie? Je to drevo?

Áno, primárne s drevom, čo je ovplyvnené väzbou na TON. Ale aj mimo tento faktor je pre mňa drevo najprirodzenejším materiálom. Na prácu s ním sú potrebné základné nástroje. Merano som vyrobil vo svojej malej dielni. Ak by sme sa bavili o kove, alebo oceli, je potrebné používať oveľa väčšie stroje.

Na druhú stranu predpokladám, že práca s drevom zaberá viacej času – je to tak?

Pokiaľ ho porovnávate napríklad s plastom, tak áno. Plastový prototyp je nevyrobiteľný, dá sa k nemu iba priblížiť 3D tlačou. Ani ten však nie je reálnym obrazom, iba niečím, čo sa výslednému produktu podobá proporciami a estetikou. Firma, ktorá sa rozhodne produkt zaradiť do portfólia potom musí skontrolovať všetky detaily a investovať nemalé peniaze do výroby stroja. Potom sa však produkt stane lacným, pretože dokážu zhotoviť vysoký počet kusov za nízke náklady.

Preto je asi materiálom súčasnosti. Bude aj budúcnosti?

Ťažko povedať. Možno v recyklovanej variante. Verím, že niekto príde s novým typom, ktorý zachová jednoduchosť produkcie, ale zahrnie do nej ekologické aspekty. Skôr či neskôr sa tento prístup stane štandardom. To však nevylučuje ani drevo, ako materiál prítomnosti i budúcnosti. Skôr naopak, a to kvôli jeho organickosti a zemitosti. Predsa len, je to materiál, ktorý rastie na našej planéte a každý je zo svojej podstaty rád obklopený prírodnými produktmi.