Miesto, kde sa drevo ohýba už 165 rokov
-
Publikované
31 Jul, 2026 -
Text od
Adam Štěch -
1680 slov
8 minút
Už 165 rokov vzniká v Bystřici pod Hostýnem ohýbaný nábytok na tom istom mieste, rovnakou technológiou a s kontinuitou, ktorá nemá v európskom nábytkárstve obdobu.
Ohýbanie dreva tu nikdy nebolo dekoráciou ani nostalgickým gestom. Od začiatku išlo o technológiu – o hľadanie ľahkosti, pevnosti, efektivity a dlhej životnosti. Práve tento prístup umožnil vznik ikonických stoličiek, ktoré sa stali súčasťou každodenného života, často natoľko samozrejmé, že si ich pôvod ani neuvedomujeme.
Tento dokument sa vracia k základom: k miestu, kde sa ohýbaný nábytok rodí už od roku 1861, k ľuďom, ktorí si znalosti odovzdávajú z generácie na generáciu, aj k rozhodnutiam, vďaka ktorým má táto technológia zmysel aj dnes.
7. Báječné šesťdesiate roky (1961 – 1968)
V roku 1961 vyšla publikácia Dielo rúk i ducha, ktorá oslavovala 100. výročie založenia bystrickej továrne. V duchu sociálneho idealizmu, zdôrazňujúceho spoločnú prácu a triedny boj, ju napísal Pavel Hejcman.
Továrne v tom čase vyrábali klasické modely tradičnými výrobnými technológiami. Väčšina týchto výrobkov však bola určená na export do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Dizajn nových produktov pritom dosahoval vysokú úroveň. Zatiaľ čo väčšina ostatných podnikov v Československu spolupracovala s Ústavom vývoja nábytkárskeho priemyslu, TON mal výnimočné postavenie a prevádzkoval vlastný návrhársky ateliér.
Rozvíjal sa aj samotný závod. V rokoch 1965 až 1970 bola postavená nová
moderná továreň. Základný kameň nového závodu bol položený
3. januára 1965 za účasti vtedajšej ministerky spotrebného priemyslu
Boženy Machačovej-Dostálovej. Vybudovanie tohto moderného závodu, ktorý
bol vo svojej dobe najväčším výrobcom sedacieho nábytku v strednej
Európe, predstavovalo jeden z najvýznamnejších míľnikov v histórii
spoločnosti TON.
6. Vznik Továrne Ohýbaného Nábytku (1939-1961):
So začiatkom druhej svetovej vojny sa nad továrňami koncernu Thonet Mundus začínajú sťahovať mračná. Po 11. septembri 1939 sa továrne dostali do rúk okupačnej moci a ich prevádzky prešli na vojnovú výrobu. V Koryčanoch sa napríklad vyrábali drevené krídla pre cvičné lietadlá Arado a v ostatných továrňach, vrátane Bystřice pod Hostýnem, vznikali napríklad debničky na muníciu alebo drevené pažby pušiek. Vo Frankenbergu v Nemecku sa zase vyrábali polohovateľné ležadlá pre vojenské lazarety.
Väčšina návrhov nábytku z konca 50. rokov už odrážala tendencie
medzinárodného modernizmu. Pre tento tvorivý fenomén sa v našom prostredí
udomácnil názov bruselský štýl, a to na základe veľmi úspešného
československého pavilónu na svetovej výstave EXPO v Bruseli v roku
1958. Práve pre bruselský pavilón vznikli v spoločnosti TON unikátne
kreslá podľa návrhov architektov Františka Cubra, Zdeňka Pokorného a
Josefa Hrubého.
5. Súmrak nadnárodného spojenectva
(1930-1939):
Počas 30. rokov sa v európskom diskurze etabloval modernizmus ako nový myšlienkový prúd demokratického sveta. Po radikálnych funkcionalistických myšlienkach o chápaní domu ako stroja na bývanie sa však do tvorby architektov opäť vracajú emócie a dôraz na ľudský rozmer bývania.
K najvýznamnejším príkladom tohto obdobia patrí predovšetkým spolupráca s Josefom Hoffmannom, ktorý v roku 1930 navrhol spolu s Oswaldom Haerdtlom ikonickú stoličku A811. Drevená konštrukcia pracuje s lapidárnymi tvarmi a charakteristickou kruhovou perforáciou operadla.
Stolička, ktorá pôvodne vznikla pre priestory reštaurácie počas výstavy
organizácie Werkbund vo Viedni, sa čoskoro stala aj súčasťou ponuky firmy a
vyrábala sa aj v rôznych variantoch s rákosovým výpletom či
podrúčkami.
4. Príchod modernizmu
(1918-1930):
Drevený ohýbaný nábytok získal významného konkurenta v podobe avantgardného oceľového nábytku. S jeho inovatívnou konštrukciou prišli v druhej polovici 20. rokov architekti a dizajnéri ako Marcel Breuer, Ludwig Mies van der Rohe a ďalší.
Predstavili tak úplne nový spôsob sedenia, ktorý čoskoro očaril nielen celú európsku avantgardu, ale dostal sa aj do ponuky koncernu THONET-MUNDUS. Oceľový nábytok navrhovali pre francúzsku divíziu Thonetu aj architekti Le Corbusier, Pierre Jeanneret a Charlotte Perriand pôsobiaci v Paríži. Napriek tomu, že Corbusier presadzoval vízie progresívneho moderného bývania, veril v nadčasový dizajn a overené tvary, ktoré pre neho predstavovali dokonalosť, ktorú už nie je potrebné zlepšovať.
Okrem predmetov, ako bola fajka alebo fľaša, to pre neho predstavovala aj
elegantná stolička číslo 30, ktorú si slávny švajčiarsko-francúzsky
architekt obľúbil a často ju používal v interiéroch. Jej jednoduchá a
elegantná krivka opierok napĺňala Corbusierovu predstavu o poctivom,
funkčnom a nadčasovom dizajne.
3. Ohýbaný nábytok dobýva svet
(1861-1918):
Bystrická továreň na nábytok zamestnávala v roku 1913 viac ako dvetisíc pracovníkov, ktorí boli schopní počas jedného roka vyrobiť viac ako pol milióna stoličiek. Najpredávanejšia bola samozrejme, stolička č. 14.
Dôležité boli aj prezentácie firmy v zahraničí. Napríklad v roku
1867 predstavila spoločnosť Gebrüder Thonet na svetovej výstave v Paríži
takzvanú Demonštračnú stoličku. Tento experimentálny prototyp bol
vyrobený iba z dvoch ohýbaných tyčí a demonštroval tak zákazníkom
genialitu technológie ohýbaného nábytku.
2. Geniálny nápad
(1841 – 1861):
Napriek tomu, že mal Michael Thonet viacero predchodcov a konkurentov, od polovice 19. storočia sa mu podarilo ovládnuť priemyselnú výrobu a obchod so sedacím nábytkom. Vzniklo tak celé nové priemyselné odvetvie založené na revolučnej technológii ohýbania bukových tyčí.
Michael Thonet totiž zistil, že práca s ohýbanými bukovými tyčami prináša omnoho viac možností než práca s ohýbanou laminovanou dyhou. Naparovaním možno tyče veľmi jednoducho ohnúť a pomocou kovovej pásnice ich zafixovať v požadovanom tvare bez toho, aby praskli. Okolie Bystřice pod Hostýnem sa zdalo ako ideálne miesto na založenie a rozvoj Thonetovho impéria. Nachádzali sa tu bohaté bukové lesy, lacná pracovná sila a blízkosť železnice.
Stolička č. 14 zmenila históriu moderného nábytku. Stala sa absolútnou
esenciou jednoduchosti, hospodárnosti a elegancie – vlastností, ktoré
umožnila práve technológia ohýbaného dreva. Hoci s podobnou formou
stoličky prišla už skôr viedenská firma Danhauser, Michael Thonet –
podobne ako pri iných modeloch – prispôsobil stoličku č. 14 priemyselnej
sériovej výrobe. Koncom 60. rokov 19. storočia bola jej produkcia dovedená
k dokonalosti.
1. Zrodenie legendy
(1819 – 1841):
V 19. storočí sa s nástupom priemyselnej revolúcie a deľby práce zásadne menia spôsoby vzniku výrobkov vrátane nábytku, ktorý sa vďaka geniálnym technologickým vynálezom začína vyrábať masovo – napríklad od roku 1861 aj v malom moravskom mestečku Bystřice pod Hostýnem.
Najvýznamnejším z Thonetových prvých ohýbaných výrobkov sa stala tzv.
boppardská stolička. Jej koncept vznikol okolo roku 1836 a je založený na
ohýbaní laminovanej dyhy. Thonet však zďaleka nebol prvým. Ohýbanú dyhu
využívali pri výrobe nábytku už o tri desaťročia skôr priekopníci ako
Jean-Joseph Chapuis a Samuel Gragg. Thonet však techniku laminovaného dreva
výrazne zdokonalil.
Kniha ± 160 rokov
Česko-anglická kniha ± 160 rokov na 259 stranách opisuje historické a spoločenské udalosti, ktoré formovali vývoj ohýbaného nábytku z Bystřice pod Hostýnem. Túto výpravnú publikáciu napísal český kurátor umenia Adam Štěch a vyšla s podporou značky Ton.
Autor knihy
Adam Štěch
