Rozhovor so štúdiom Claesson
Koivisto
Rune
Text – Adam Štěch
Pricestovali sme do Štokholmu aby sme navštívili štúdio architektúry a dizajnu Claesson Koivisto Rune a porozprávali sa o ich novej kolekcii sedacieho nábytku 822, navrhnutú pre značku TON. Diskutovali sme nielen o vývoji tejto zaujímavej spolupráce, ale mimo iné o dôležitosti priateľstva v kreatívnom priemysle a o fenoméne škandinávskeho dizajnu.
Ako ste začali v rámci vášho štúdia spolupracovať a ako sa postupom času menila vaša prax?
Máte pre ďalších architektov recept na to, ako spolu vydržať tak dlho?
Mårten Claesson: Recept je rovnaký ako u každého manželstva, je to jednoduché – snažíme sa zostať priateľmi. Založili sme štúdio pretože sme boli priatelia. Stretli sme sa náhodou na rovnakej univerzite a naše priateľstvo sa vyvinulo vo veľmi silné puto. Potom, čo sme doštudovali bolo prirodzeným krokom otvoriť kanceláriu spoločne.
Bolo ťažké začať tvoriť pre svetové spoločnosti?
Ola Rune: Najskôr sme samozrejme navrhli produkty pre škandinávske značky. Tie potom produkty predstavili na Salone del Mobile v Miláne, kde vzbudili medzinárodnú pozornosť. Potom nám jedného dňa zavolal nejaký pán a povedal, že by sa s nami rás stretol v našom štúdiu v Štokholme. Tým pánom bol Giuliu Cappellini. Povedal, že sa zastaví za 30 minút. Boli sme celkom prekvapení a povedali mu, aby sa teda zastavil. Do štúdia dorazil asi o hodinu neskôr, vďaka tomu sme mali aspoň trochu času na upratanie celého priestoru. Prišiel spolu s Pierem Lissonim a takto to začalo. Potom sme začali pracovať pre talianske spoločnosti ako Boffi, Living Divani a ďalšie. Bolo to pre nás naozaj úžasné.
Eero Koivisto: Vždy je to tak, že nám ľudia volajú. Nikdy sme nikomu sami nepredkladali návrhy.
To len poukazuje na váš prirodzený talent a schopnosť tvrdo pracovať. Potom, verím, klienti jednoducho prídu.
Ola Rune: Myslím, že bola výhoda, že sme traja. Boli sme odvážnejší a mali väčšiu vôľu uspieť. Nebáli sme sa skákať po príležitostiach, byť v troch je dobré, dodalo nám to viac sily.
Mårten Claesson: Je to skvelé, pretože všetci okamžite kritizujeme svoju prácu – dobrým spôsobom. Je omnoho lepšie pracovať v tíme, vždy môžeme proces zastaviť a prebrať, keď sa nápad uberá zlým smerom. Naše procesy sú vždy pod kontrolou.
Eero Koivisto: Keď sa pozriete na históriu architektúry, existuje veľa tímov, ktoré boli veľmi úspešné. Samozrejme, že ľudia chcú vždy obrátiť pozornosť na jedného človeka, je to jednoduchšie. No keď sa pozriete na bratov Bouroullecov alebo Owings a Merill Skidmore, existuje množstvo tímov, ktoré sa zapísali do histórie.
Možno je tento fenomén dnes častejší než v minulosti.
Ola Rune: Myslím, že máte pravdu. Nie je to ale vďaka nám, že ľudia spolupracujú. Ale pokiaľ nie sú priateľmi, skôr či neskôr sa rozdelia. Pokiaľ som sám a urobím skicu je to definitívne. Ale pokiaľ ju môžem ukázať Eerovi a Mårtenovi, vzniká príležitosť na hlbšie premýšľanie a rozvíjanie myšlienky lepším spôsobom.
Vaša prax je často považovaná za jeden z najlepších príkladov súčasného škandinávskeho dizajnu. Čo je typické pre škandinávsky dizajn? Cítite sa ako škandinávski dizajnéri?
Eero Koivisto: Keď sa pozriete mimo Škandináviu, vždy sa hovorí o škandinávskom dizajne. A samozrejme, že je na tom kus pravdy, dizajn vychádza z tejto časti sveta. Myslím, že vyzerá v každej spoločnosti trochu inak, vždy odráža, ako vyzerá samotná spoločnosť a aké sú jej hodnoty. V Škandinávii sme mali demokraciu pomerne skoro, vždy sme chceli zlepšiť práva ľudí, chceli sme, aby si boli všetci rovní. Škandinávsky dizajn toľko nekričí a túto víziu rešpektuje. Nie je okázalý, je skromný. Keď sa pozriete na klasiku, ako je tvorba Arne Jacobsena, vnímate z jeho diel tento pocit. Snažíme sa byť sami sebou, čo najautentickejší.
Mårten Claesson: Myslím, že vytvárame škandinávsky dizajn pretože sme proste v Škandinávii. Ale to samozrejme neznamená, že každý škandinávsky dizajn je dobrý.
Má to niečo spoločné s prírodou, ktorá je v Škandinávii všade silne prítomná?
Mårten Claesson: Je ťažké to posúdiť, keďže pracujete a pozeráte sa na to zvnútra. Žijem v meste a navrhujem produkty, ktoré odpovedajú môjmu mestskému životnému štýlu. Ale niečo v tom samozrejme je, máme veľa lesov, takže dominantný materiál je drevo.
Spolupracovali ste aj s množstvom japonských značiek. Je pre vás dôležitý aj tento vplyv?
Eero Koivisto: Myslím, že všetok severský dizajn má čo dočinenia s japonským prístupom. Zdieľajú toho množstvo. Vždy nás veľmi zaujímala japonská architektúra, dizajn a umenie. Všetci traja sme mali počas štúdia štipendium v Japonsku, jeho kultúru sme vtedy preskúmali zblízka. Keď sme zakladali štúdio, stáli sme tam jednou nohou, jazdili a usporadúvali výstavy. Vlastne jednou z našich prvý zákaziek bolo navrhnúť kultúrny dom v Kjótu. To sme urobili a do jeho interiéru sme navrhli tiež nejaký nábytok, vzbudilo to veľkú pozornosť a publicitu v množstve časopisov. Potom sme v Japonsku vyhrali niekoľko ďalších zákaziek, myslím, že s nimi zdieľame rovnaké hodnoty. Je to o skromnosti, snahe veľmi nekričať. Robiť veci, ktoré sú nenápadné, ktoré by mali vydržať dlho, ktoré by mali fungovať a byť užitočné. Japonci neradi vyrábajú veci bez funkčného hľadiska. Osobne si tiež myslím, že sú veľmi milí a to je pre dobrú spoluprácu neskutočne dôležité.
Pôsobíte tiež ako architekti. Ako vašu tvorbu ovplyvňujú rôzne dimenzie a vnímanie architektúry či dizajnu? Máte manifest, ktorým sa riadite?
Eero Koivisto: Rôzne typy projektov si zaslúžia rôzne prístupy. Ale všeobecne je to všetko o budovaní prostredia, v ktorom žijeme. Pre nás je prirodzené brať do úvahy všetky detaily. Keď navrhujete budovu, musíte myslieť na všetky maličkosti. Rovnako, ako keď navrhujete stoličku – aj tu je potreba vyriešiť množstvo drobných detailov. Rozdiel nie je tak veľký, oba prístupy sú ale založené na riešení problému.
Mårten Claesson: Rozdiel je v tom, že dizajn nie je pripojený k určitému miestu, na rozdiel od architektúry.
Váš prístup ku komplexnému prostrediu budovy je veľmi podobný tomu, čo robil Josef Hoffmann pred viac než sto rokmi.
Eero Koivisto: Áno, samozrejme. A nielen Hoffmann, môžeme hovoriť aj o Alvarovi Aaltovi a mnohých ďalších.
Mårten Claesson: Rozhodne nás oslovili architekti zo začiatku modernistickej éry. Bola to doba, kedy sa priemyselná výroba stala neoddeliteľnou súčasťou práce architekta. Je zaujímavé, že keď sa pozriete na stoličky, ktoré vtedy Hoffmann navrhol, jasne pochopíte jeho rozhodnutie a prístupy. A potom ich môžete nasledovať.
Ola Rune: Produkt pre TON, o ktorom teraz hovoríme, bol tiež tvorený pre konkrétne miesto. V praxi veľmi často začíname navrhovať produkt pre určité prostredie, či sa jedná o interiér, alebo architektúru väčšieho rozsahu. Dizajn tvoríme skrz procesy.
Poďme sa teraz rozprávať o stoličkách. Kedy ste navrhli svoju úplne prvú stoličku a prečo je jej typológia pre dizajnérov tak dôležitá? Čo pre vás stolička, ako typológia, znamená?
Ola Rune: Myslím, že zo všetkých dizajnov je primárnym stolička, je nielen funkčná, ale tiež veľmi prepojená na architektúru. To je dôvod, prečo chcú architekti vždy navrhovať stoličky. Prvá, na ktorej sme sa podieľali, bola pre projekt kancelárie v roku 1996. Chceli sme navrhnúť celodrevenú stoličku. Mali sme nápad a oslovili nášho kamaráta, výrobcu nábytku, povedali sme mu, že by sme radi navrhli takú, ktorá by bola podobná modelu, čo spolu vytvorili Alvar Aalto a Bruno Mathsson. Bolo to celodrevené kreslo, ktoré neskôr vyrobil David Design. Bol to vlastne jeden z projektov, ktorý naštartoval našu kariéru.
Eero Koivisto: Prečo je stolička pre dizajnéra tak veľkou výzvou? Pretože je kusom nábytku, kde je každá malá časť kľúčová pre ľudskú mieru a jeho správnu funkciu. Obmedzenia týkajúce sa výroby stoličiek sú veľmi tvrdé, preto je stolička tak jednoduchá, ale zároveň zložitá.
Mårten Claesson: Stolička musí mať dlhotrvácne vlastnosti. A všetky tieto parametre, spomínané mojimi kolegami, z nej robia jeden z najnáročnejších objektov, čo sa návrhu týka.
Prejdime teraz k novej spolupráci s českou firmou TON, ktorá vyrába vašu kolekciu sedacieho nábytku 822. Ako vlastne začala?
Eero Koivisto: Stoličky TON sme už v minulosti používali v niekoľkých realizáciách – reštauráciách, hoteloch alebo v iných interiéroch. Vždy sme boli s kvalitou veľmi spokojní. Pred časom sme začali pracovať na veľmi peknom projekte, reštaurácii v budove bývalej nórskej burzy. Chceli sme tam použiť stoličky, mali sme o nich zároveň aj predstavu, vedeli sme, ako by mali vyzerať. Začali sme teda s TONom rozhovor o možnosti vývoja nového dizajnu. Ich reakcia bola veľmi pozitívna a neskôr v priebehu procesu ešte zosilnela. Veľká zmena nastala, keď sme prišli do ich továrne, kvôli prehliadke prototypov. Pri tejto milej návšteve sme zistili, že je firma s návrhmi stoličiek veľmi spokojná a rada by ich zaradila do portfólia a začala sériovo vyrábať.
Dnes už nemáte tak často šancu navrhovať nábytok na mieru do interiéru, však?
Eero Koivisto: Robíme to stále. Nielen stoličky, ale aj koberce, lampy, stoly alebo príbory a poháre. Všetko pre konkrétne interiéry.
Ola Rune: Áno, pre nás to nie je nič neobvyklé. Vždy sa pre naše projekty snažíme nájsť tie najlepšie návrhy, ktoré neopakujú existujúce firmy. Takže keď nemôžeme nájsť nič vhodné, vždy sa pustíme do návrhu sami. Pre tento konkrétny priestor sme potrebovali niečo ikonické, niečo, čo odráža špecifického ducha.
Mårten Claesson: Myslím, že máte tiež pravdu. V dnešnej dobe nie je obvyklé navrhovať konkrétne stoličky pre konkrétne interiéry, pretože profesia je dnes viac, než tomu bolo v minulosti, rozdelená medzi architektov a dizajnérov. Toto delenie ale odmietame a je pre nás najprirodzenejším krokom vytvorenie nábytku na mieru pre daný projekt. Máme dlhoročné skúsenosti s navrhovaním stoličiek pre množstvo firiem, nie je to pre nás žiadny problém. A pokiaľ je táto stolička dosť dobrá pre reštauráciu v Nórsku, pravdepodobne bude dobrá aj pre ostatné reštaurácie. Má teda zmysel vyrábať ju vo väčšom počte.
Eero Koivisto: Takto to funguje pravidelne. Stále niečo hľadáme a potom si uvedomíme, že to neexistuje. Takže sa spojíme s niekým, kto nám konkrétny dizajn vyrobí. Niekedy je ale problematické nájsť firmu, ktorá by sa chcela púšťať do výroby len pár desiatok či stoviek kusov, pretože pripraviť všetky procesy vo výrobe bez vidiny zárobku je veľmi náročné.
Ola Rune: Pre spoločnosť ako TON je tiež zahájenie výroby novej stoličky veľmi problematický a komplexný proces. Potrebujete pripraviť nové formy a postupy, čo je samozrejme veľká investícia. Pokiaľ ale vidia, že je projekt dostatočne dobrý, peniaze investujú a môžu produkt preniesť do sériovej výroby – tak, ako to urobili v našom prípade.
Myslím, že ste veľmi šťastní dizajnéri, keď máte príležitosť pre svoje projekty vyvinúť návrhy na mieru. Vo väčšine súčasných interiérov vidím stále rovnaké, sériovo vyrábané stoličky. Myšlienka „Gesamtkunstwerku“, alebo celkového umeleckého diela v architektúre, je dnes niečím neobvyklým.
Mårten Claesson: Áno, vždy sa snažíme pracovať čo najkomplexnejšie. Domnievame sa, že je veľkou chybou delenie architektúry a dizajnu. To je predsa to, čo architekti vždy robia.
Eero Koivisto: Množstvo ikonických návrhov z histórie bolo pôvodne vytvorených pre konkrétny architektonický projekt. Myslím, že v skutočnosti je omnoho lepšie postupovať takto, pretože o ňom premýšľate inak. Všetko musí fungovať pre konkrétnu situáciu, dizajn je ovplyvnený konkrétnymi okolnosťami. V prípade stoličky 822 v tom nie je žiadny rozdiel. Navrhli sme ju tak, aby vydržala desiatky rokov, pretože klientom v Nórsku je rodina, ktorá vlastní hotely už štyri generácie. Stoličky budú na tomto mieste pravdepodobne za 40, dokonca aj 60 rokov. Tento kontext ovplyvnil náš prístup. Nemôžeme tým pádom navrhnúť niečo len podľa aktuálnych trendov a módy.
Mårten Claesson: Musíme tiež uznať, že technológia ohýbania dreva sa u sedacieho nábytku v reštauráciách a kaviarňach osvedčila najviac. Je odolný, prirodzene pevný a pružný. Túto technológiu sme hľadali niekoľko rokov. Iba málo spoločností s ňou však dokáže pracovať, TON je jedným z najlepších výrobcov v tejto kategórii. Bolo pre nás tajným snom pracovať s ohýbaným drevom. Pracovali sme už s niekoľkými technológiami, no s ohýbaným drevom sme prišli do kontaktu úplne prvýkrát. Cítili sme veľký tlak, pretože sme z toho chceli vyťažiť maximum. Výhodou je, že dizajn ohýbanej stoličky úzko súvisí s technológiou a jej limitmi. Také obmedzenia sa nám páčia.
Ako ohýbaný nábytok, tak myšlienka „Gesamtkunstwerku“, o ktorej sme hovorili, súvisia s dielom Josefa Hoffmanna. Bol tiež dizajnérom stoličky A 811, ktorá sa stala základnou inšpiráciou pre stoličku 811. Kedy sa zrodila myšlienka ju vziať a prerobiť?
Eero Koivisto: Stoličku 811 sme skôr používali v niekoľkých projektoch. Veľmi sa nám páči, premýšľali sme o jej vylepšení so všetkou úctou k Josefovi Hoffmannovi a jeho pôvodnému návrhu A 811, vlastne aj neskôr vyvinutej stoličky 811, ktorá vznikla na základe jeho návrhu. Chceli sme ju obnoviť rovnakým spôsobom, ako to robili iní dizajnéri už predtým, napríklad Vico Magistretti. Našou myšlienkou bolo zachovať ducha dizajnu a vniesť do neho modernejší, škandinávsky charakter. Použili sme otvory v sedadle, aby bola ľahšia a viac grafická. Čo sa nám na tomto projekte naozaj páčilo, bola myšlienka operadla. Vo väčšine prípadov vidíte stoličku zo zadnej strany, keď si na našu stoličku 822 sadne niekto vo farebnom oblečení, umožní cez otvory vzájomné spojenie farieb a vytvorí tak nový rozmer. Hoffmann použil rovnaké otvory pri stoličke A 811, ktorú navrhol pre Thonet-Mundus počas tridsiatych rokov. Ďalšími krokmi bolo zjednodušenie návrhu po konštrukčnej stránke. Moderné technológie nám umožnili postaviť stoličku efektívne a presne. Všetky zaoblené ohnuté časti sme narovnali, aby boli viac geometrické. Okraj stoličky je o niečo silnejší a celá kompozícia je proporčne upravená.
Mårten Claesson: Pôvodné návrhy A 811 a 811 sú skvelými príkladmi ranného modernistického hnutia. Ale jasne ukazujú na dedičstvo romantizmu 19. storočia. Rozhodli sme sa tento pocit odstrániť, pretože žijeme o dve sto rokov neskôr. Teraz je úplne iná doba. Kolekcia 822 jej odpovedá.
Je ťažké priblížiť sa k tak ikonickému dizajnu? Ako ste premýšľali o dizajne a jeho prevedení do súčasnej podoby? Pracovali ste už na podobných projektoch?
Mårten Claesson: Myslím, že osviežiť ikonický dizajn je náročná práca. Ako dizajnér by ste už mali mať nejaké skúsenosti, nie je to práca pre mladého tvorcu.
Eero Koivisto: Je celkom prirodzené aktualizovať niečo z minulosti pre súčasnosť. Keď sa pozriete napríklad na príbory, ide v podstate vždy o rovnakú formu, ktorá sa vyvíja. Ako architekti pracujeme na množstve projektov, kde sa musíme vysporiadať s rekonštrukciou starých budov a implementáciou pôvodnej architektúry novým spôsobom, čo je celkom podobné. Technológia ohýbania dreva sa v tomto prípade osvedčila natoľko, že vždy ovplyvňuje spôsob, akým je stolička navrhnutá. Stoličku z ohýbaného dreva nemôžete zmeniť na plastovú či kovovú a naopak. Väčšina diskusií s TONom sa teda týkala najmä malých detailov – ako vylepšiť vzhľad a funkčnosť pôvodnej stoličky 811.
Ste pripravení na kritiku, že ste skopírovali stoličku Josefa Hoffmanna?
Ola Rune: Nikdy nemôžeme byť pripravený na kritiku. Môžeme sa kvôli nej hnevať, ale tiež sa môžeme smiať. Pre nás je dôležité, aby mal TON z tohto projektu radosť, na tom nám záleží. Keď vidíte pracovať ľudí v ich továrni, je to ako balet. Jeden z najsilnejších momentov pri dizajne nábytku, ktorý môžete vidieť. Pokiaľ by nemali radi svoju prácu, nikdy by do tohto projektu nešli.
Čo si myslíte o pôvodnej stoličke 811? V skutočnosti nie je tak ikonická, ako niektoré ďalšie, ktoré sa zapísali do histórie dizajnu.
Mårten Claesson: Pokiaľ by sme boli nútení vybrať jednu stoličku z katalógu TON, bola by to 811.
Eero Koivisto: Už množstvo rokov navštevujeme London Design Festival. Naša obľúbená reštaurácia je v South Kensingtonu a majú tak práve stoličku 811. Milujeme ju. Myslím, že v histórii dizajnu existuje asi 10 skvelých stoličiek a toto je jedna z nich.
Ola Rune: Je pravdou, že nie je tak slávna, ako iné modely, ale architekti ju poznajú veľmi dobre, chápu jej skromnosť. Dizajn nekričí. Má všetko, čo potrebujete, a je veľmi pohodlná.
Môžete popísať proces vývoja kolekcie 822? Aká je spolupráca s firmou, ktorá sídli pomerne ďaleko od Švédska?
Mårten Claesson: K spolupráci došlo počas pandémie. Takže v túto chvíľu sme museli obmedziť schôdzky s kýmkoľvek, či to bolo v Štokholme, alebo kdekoľvek inde. Všetko muselo byť digitálne a medzi touto či ostatnými spoluprácami teda nebolo veľa rozdielov. Najprv sme navštívili továreň TONu, to bolo pre nás obrovskou inšpiráciou. Od začiatku sme s nimi mali veľmi dobrú komunikáciu. Išli sme rovno k podstatným problémom a začali ich riešiť, pripadalo mi, akoby sme spolupracovali už niekoľko rokov. Jazyk dizajnu je univerzálny, takže sme nemali problémy. Musíme tiež spomenúť veľký prínos art-directora spoločnosti, Alexandra Guflera, ktorý je z Viedne.
Eero Koivisto: Bola to veľmi pekná spolupráca. Ľudia z TONu sú veľmi priamočiari. Spolupracovali sme s množstvom spoločností a musím povedať, že TON je veľmi profesionálny. Aj napriek tomu, že je ich práca ručná, celý proces bol digitálny a šlo to veľmi dobre. Všetky drobné úpravy sme prebrali online, išlo to veľmi hladko. Zjednodušil to fakt, že firma naozaj pozná históriu ohýbaných stoličiek, to je dôležité.
Ola Rune: Pri každom procese, keď pracujeme na dizajne, musíme s firmou nájsť spôsob komunikácie. S TONom to bolo veľmi jednoduché, od začiatku sme pochopili, čo chcú. Bol to veľmi hladký proces.
Dosť hovoríme o technológií ohýbaného dreva, ale v skutočnosti je najnápadnejším prvkom vašej kolekcie perforovaná preglejka sedadla a operadla. Aké ťažké je to dosiahnuť?
Ola Rune: Jednalo sa o veľmi praktický proces. Začali sme stoličkou Josefa Hoffmanna, vyrobili sme jej papierový model a vyskúšali niektoré možnosti, zvyšok sme tvorili v počítači. Premýšľali sme tiež o tom, ako umiestniť otvory tak, aby prechádzajúce svetlo vytvorilo peknú hru tieňa na podlahe.
Eero Koivisto: Hneď od začiatku sme nevedeli, koľko dier tam má byť, alebo ako budú veľké. Strávili sme veľa času tvorbou dokonalej kompozície – stovky hodín tvorbou týchto otvorov. Museli sme riešiť aj ich rozmery. U pôvodnej Hoffmannovej stoličky sú väčšie, pretože v tej dobe ich nebolo možné zmenšiť. Ale teraz máme technológie, vďaka ktorým to jednoducho ide. Páči sa nám, že sme tradičnú technológiu ohýbaného dreva, ktorá sa nemenila 160 rokov, posunuli do budúcnosti s využitím súčasných možností.
Mårten Claesson: Museli sme vzor prispôsobiť konštrukcii stoličky, aby sme sa vyhli niektorým prvkom, ktoré sú umiestnené pod sedadlom. Jednalo sa o jeden z časovo najnáročnejších procesov v celom návrhu. História ohýbaného dreva je evolúcia, nie revolúcia, a my sme do tohto príbehu vniesli ďalší krok. Preto má stolička názov 822, pretože sme v roku 2022.
Vaša kolekcia 822 nie je len o stoličke, ale celej rodine sedacieho nábytku. Ako prebiehal proces návrhu tohto celku?
Eero Koivisto: Bolo to veľmi jednoduché. Najskôr sme urobili stoličku a kreslo, potom sme si ale uvedomili, že do reštaurácie potrebujeme aj barovú stoličku. Takže sme ju tiež vytvorili a z nej potom skrátením vznikla nízka stolička.
Mårten Claesson: Dôležité je, že sme sa zamerali na stoličku a kreslo. Sú matkou a otcom celej rodiny. Pokiaľ ich máte, môžete ľahko pridať ďalších členov. Orientovali sme sa v podstate na kľúčové kúsky kolekcie, ale som si istý, že by sa táto rodina mohla časom rozrastať o ďalšie varianty. Je to podobné ako pri navrhovaní auta. Keď tvoríte kupé a kabriolet, musíte sa na každý dizajn zamerať s rovnakým objemom času. Nejde len o prispôsobenie doterajšieho dizajnu novej funkcii.
Ola Rune: Najneobvyklejším dizajnom v tejto rodine je lounge kreslo, ktorých TON toľko nemá. Vytvoriť ho z normálnej stoličky nie je tak jednoduché, a to ani v kontexte výrobných procesov.
Ako ste pracovali s farbami kolekcie?
Eero Koivisto: Každý dizajnér má na použitie farieb svoj názor. Rovnako ako niektoré kultúry preferujú určité farby. Myslím, že dobrý dizajn by mal byť univerzálny a mal by byť schopný fungovať s použitím akejkoľvek farby.
Mårten Claesson: Farba sa u tohto dizajnu stala druhotnou, dôležitejší je tvar.
Je ešte niečo, čo by ste chceli dodať?
Mårten Claesson: Myslím, že sme prebrali všetko. Z tejto spolupráce máme proste veľkú radosť.