Zberateľ Thonetových majstrovských diel
Navštívili sme popredného českého thonetológa Jiřího Uhlířa v jeho byte v Újezde pri Brne. Od 80. rokov patrí k najaktívnejším zberateľom historického nábytku Thonet a je zároveň autorom zásadných publikácií o fenoméne ohýbaného nábytku.
Rozhovor s Jiřím prebiehal pri jeho jedálenskom stole a sedeli sme na exemplároch z jeho zbierky.
Ako ste sa dostali k Thonetovi, ako sa toto dobrodružstvo začalo?
Bola to úplná náhoda. Za socializmu nebola možnosť cestovať a keďže som mal vtedy svorku troch chrtov a jedného pointera, bolo aj doma ťažké nájsť miesto na dovolenku. Kúpili sme teda chalupu na juhu Moravy, poslednú chalupu v obci Jevišovka – ďalej už boli len drôty a Rakúsko. Potreboval som ju zariadiť nábytkom.
Nechceli ste utiecť za hranice, keď to bolo tak blízko?
Podozrievali ma miestni príslušníci ŠtB a pomocníci pohraničnej stráže. Tento motív som však nemal. Chalupa tam jednoducho bola, bola lacná a dostal som sa k nej ľahko. Na dvor som chcel ku guľatému stolu štyri stoličky, a tak som si spomenul, že existujú tie… Nemal som o tom ani potuchy… A keďže som v tom čase pracoval na pedagogickej fakulte, síce v kotolni – o mojom kádrovom profile by sme sa mohli rozprávať hodinu…
A čo ste študovali?
Komunisti mi dovolili len zmaturovať, ale odporúčanie na vysokú školu mi už súdruh riaditeľ nedal. Odvtedy som sa živil rukami.
Mali ste ale niečo v pláne, chceli ste niečo študovať?
Nakoniec je dobre, že ma nikam nepustili. Chcel som ísť na právo, ale potom som si uvedomil: načo by mi bol titul JUDr., aj tak by som skončil v tej kotolni. A práve tam som videl prvé stoličky. Boli to tie známe „štrnástky“, tie najbežnejšie, ale všimol som si, že každá je trochu iná. Priemer oblúka operadla, hrúbka tyčí, iný sedák. Keď som stoličky otočil, zistil som, že majú výrobné štítky. A tak som ich začal zbierať. Svorka chrtov zostarla. Potreboval som niečo iné než len uhlie a lopatu – nejaké hobby. Tak som sa dostal k zberateľstvu a neskôr som sa začal zaujímať viac: čo to je, prečo to je, kto to vyrobil.
Ako boli tieto veci vtedy dostupné?
Veľmi jednoducho. Keď za mnou prišiel môj kamarát, thonetológ Peter Ellenberg, pýtal sa ma, ako to môžem zbierať, keď pracujem v kotolni, veď je to finančne náročné. Musel som mu vysvetliť rozdiel medzi západonemeckým prostredím a československým socializmom. On to kupoval za veľké peniaze a dával reštaurovať, ja som prechádzal opustené domy od pivnice po povalu a doslova zbieral. A niekedy to boli skutočné kúsky! A niekedy aj príhody na smiech.
Jiří Uhlíř patrí medzi najvýznamnejších odborníkov na históriu
Thonetovej výroby a ohýbaný nábytok všeobecne.
Náročne reštaurovaný torzo hojdacieho kresla Thonet č. 1, vyrobeného
krátko po roku 1870.
Celý rozhovor s Jiřím Uhlířom si môžete prečítať v knihe ±
160 rokov.
Česko-anglická kniha ± 160 rokov na 259 stranách opisuje historické a
spoločenské udalosti, ktoré formovali vývoj ohýbaného nábytku
z Bystřice pod Hostýnom. Túto reprezentatívnu publikáciu napísal český
kurátor umenia Adam Štěch a vyšla s podporou spoločnosti Ton.