V rokoch 1965 až 1970 bol vybudovaný nový moderný závod, ktorý výrobe
slúži dodnes.
Koniec a nový začiatok
So začiatkom vojny sa nad továrňami koncernu Thonet-Mundus začali sťahovať mračná. V septembri 1939 dosadila nacistická okupačná moc prostredníctvom kroměřížskeho Oberlandrata do továrne v Bystřici pod Hostýnem oficiálneho dozorcu Franza Schieferdeckera. V česko-slovenských továrňach značky Thonet-Mundus bola výroba obmedzená už pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Ostatné prevádzky počas vojny prešli na vojenskú výrobu. V Koryčanoch sa napríklad vyrábali drevené krídla pre cvičné lietadlá Arado, v ostatných továrňach – vrátane Bystřice pod Hostýnem – sa vyrábali okrem iného debničky na muníciu a pažby pušiek. V nemeckom Frankenbergu sa zase vyrábali polohovateľné lôžka pre vojenské lazarety. Situácia počas druhej svetovej vojny bola pre podnik ešte menej priaznivá než počas vojny prvej. Letecké nálety vážne poškodili niektoré prevádzky a továreň vo Frankenbergu bola na konci vojny bombardovaním úplne zničená.
Po vojne bol na základe Benešových dekrétov majetok rodiny Thonetovcov
skonfiškovaný. Továrne v Bystřici pod Hostýnem, Halenkove, Koryčanoch,
ako aj veľkostatky vo Vsetíne a Veľkých Uherciach či obchodné domy
v Prahe a Brne sa dostali pod národnú správu a v roku 1945 boli
znárodnené. Vznikol tak podnik Thonet, národný podnik, ktorý bol v roku
1953 premenovaný na Továrne na ohýbaný nábytok – TON. Prevádzky Thonet
v Československu boli reorganizované a rozdelené v súlade s novými
socialistickými výrobnými koncepciami. V Bystřici pod Hostýnem však aj
napriek tomu pokračovala výroba klasických Thonetových modelov, ktoré
postupne dopĺňali nové produkty vznikajúce pod vedením architektov
Antonína Šumana, Radomíra Hofmana či Josefa Macka. Niektoré z ich návrhov
zaznamenali úspech doma aj v zahraničí.
Návrh stoličky architekta Plhoněho, prihlásený do súťaže v roku 1957.
Spolupráce s architekty
TON měl výsadní postavení a vlastní návrhářský ateliér, jenž
počínaje 50. lety vytvářel moderní návrhy židlí. Zpočátku v nich
rezonovaly vlivy tzv. bruselského stylu, který se v Československu prosadil
v souvislosti s prezentací na světové výstavě v Bruselu v roce
1958. V 70. letech převládly monumentálnější a jednodušší tvary.
Oceňovány byly návrhy architektů Radomíra Hofmana a Antonína Šumana.
Rozhovor s Petrom, Josefom a Máriou Černochovými
Rodinu Černochovcov sme navštívili v ich rodinnom dome vo Všechoviciach. Rozprávali sme sa o ich skúsenostiach z tovární TON a o tom, ako sa práca premietla do života celej rodiny, ktorá je spätá s touto malou obcou – zároveň rodiskom slávneho funkcionalistického architekta Bohuslava Fuchsa.