TON ako rodinná tradícia
Rodinu Černochovcov sme navštívili v ich rodinnom dome vo Všechoviciach. Rozprávali sme sa o ich skúsenostiach z tovární TON a o tom, ako sa práca premietla do života celej rodiny, ktorá je spätá s touto malou obcou – zároveň rodiskom slávneho funkcionalistického architekta Bohuslava Fuchsa.
Ako vyzerala vaša práca v TON-e, Mária?
Mária: Pracovala som tu vo Všechoviciach, lebo deti boli malé. Nastúpila som v roku 1975 a pracovala som tu až do revolúcie. Robila som v baliarni. Balila som stoličky.
Spoznali ste sa v TON-e?
Mária: Nie. Spoznali sme sa tak, že Josef chodil do Bystřice a ja som tam chodila tiež. Bolo to ešte predtým, než som nastúpila do TON-u. Potom sme sa vzali a po materskej som nastúpila sem.Čo pre vás TON znamená, je to pre vás srdcová záležitosť?
Josef: Je, pretože dodnes sa ráno zobudím a hovorím si – zase sa mi snívalo o práci, zase som nestíhal, zase som bol posledný alebo som chcel ísť domov a nevedel som, kde mám skrinku.A sníva sa vám to pravidelne?
Josef: Sníva sa mi to často.
Peter: To ale neznamená, že sa mu to naozaj dialo…
Stretávate sa často s bývalými kolegami z továrne?
Mária: Už tretí rok sa my „TON-áci“ v lete pravidelne stretávame tu na Pastevníku a spomíname. Aj tento rok sme mali stretnutie.
A o čom sa rozprávate?
Mária: No, preberie sa tam všetko. Prídu aj vedúci, ktorí sa tu striedali. Bolo to fajn – teraz prišla jedna majsterka od čalúnnikov, pred 40 rokmi sme ju poznali ako blondínku. Teraz je to poriadna žena, vtedy bola ako húsenica, všetci sa pýtali, kto to je… Radi sa stretávame a vždy sa na to tešíme.
Bývalá zamestnankyňa spoločnosti TON Mária Černochová spomína na prácu
v továrni.
Celý rozhovor s rodinou Černochovcov si môžete prečítať v knihe ±
160 rokov.
Česko-anglická kniha ± 160 rokov na 259 stranách opisuje historické a
spoločenské udalosti, ktoré formovali vývoj ohýbaného nábytku
z Bystřice pod Hostýnom. Túto reprezentatívnu publikáciu napísal český
kurátor umenia Adam Štěch a vyšla s podporou spoločnosti Ton.