Príbeh 3
(1918-1939)
V ústrety moderne
Prvá svetová vojna so sebou priniesla veľkú hospodársku krízu, ktorá vyústila do fúzie viacerých podnikov zaoberajúcich sa výrobou moderného ohýbaného nábytku. V roku 1924 tak spojením firmy Thonet s akciovou spoločnosťou Kohn-Mundus, ktorá bola nástupcom Thonetových konkurentov – značiek Jacob & Josef Kohn a Mundus – vznikol koncern Thonet-Mundus. Fungoval až do roku 1946 a vo svojej dobe patril k najväčším výrobcom nábytku vôbec. Pôvodná továreň v Bystřici pod Hostýnem sa stala vývojovým centrom celej spoločnosti, ktorá aj naďalej exportovala svoje výrobky do celého sveta.
Zároveň prispôsobovala výrobu novým požiadavkám a modernému životnému štýlu, ktorý od 20. rokov začali presadzovať modernistickí dizajnéri a architekti. Thonetove stoličky boli vzorom svojou jednoduchosťou a hospodárnosťou – vlastnosťami, ktoré funkcionalisti aktívne propagovali.
Ohýbaný nábytok pre značku Thonet-Mundus v tomto období navrhovali také osobnosti, ako dizajnéri Josef Hoffmann, Adolf Gustav Schneck či Josef Frank. Zároveň si výrobky Thonet obľúbili aj poprední architekti vrátane Le Corbusiera. V tomto období však začal naberať na význame aj moderný nábytok z oceľových rúrok, na ktorý sa postupne zamerali niektoré podniky koncernu, ale napríklad aj firma Slezákove závody, ktorá sa výrobou kovového nábytku v Bystřici pod Hostýnem zaoberala už od roku 1908.
Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk sediaci za stolom
značky Gebrüder Thonet.
Thonetova kartotéka obsahuje niekoľko tisíc produktových kariet s detailne
vyplnenými evidenčnými údajmi.
Thonet-Mundus
V roku 1917 sa firma Jacob & Josef Kohn spojila so spoločnosťou Mundus.
V roku 1921 sa spoločnosť Gebrüder Thonet transformovala na akciovú
spoločnosť Thonet AG a o tri roky neskôr sa spojila s koncernom
Kohn-Mundus, čím vznikol najväčší nábytkársky koncern sveta –
Thonet-Mundus, na čele ktorého stál Leopold Pilzer, zakladateľ značky
Mundus.
Hasičský zbor
Hasičský zbor zohrával v továrni v Bystřici pod Hostýnem kľúčovú úlohu už od roku 1873, keď v nej vypukol ničivý požiar. Odvtedy bol zbor systematicky pripravovaný na podobné situácie. Požiar sa opäť objavil napríklad v roku 1889. V roku 1907 bol v Bystřici vybudovaný požiarny vodovod s 26 hydrantmi a 18 metrov vysokou vodnou vežou. V roku 1923 tak hasičský zbor oslávil 50. výročie svojho vzniku.